Dnešné územie dediny bolo obývané aj starších časoch, svedčia o tom archeologické nálezy. Najstaršie datovaná osada, nachádzajúca sa na území dnešnej dediny pochádza zo skoršej doby kamennej.

Prvá písomná zmienka o našej dedine pochádza z roku 1263, kedy Sobeslav de Checher daroval svojmu synovi časť svojho pozemku. Samotná dedina však bola zrejme založená skôr. Podľa informácií, získaných z ústneho tradovania v rodine Oroszovcov, územie Čičaroviec dostal Fridrik Ján od krála Kálmána Könyvesa v roku 1107. Dlhé stáročia boli najvplyvnejšími zemepánmi v dedine rodiny Csicseri, Orosz a Ormós, ktoré pochádzajú zo spoločných rodinných koreňov.

Dedina už v 13-tom storočí mala farnosť. Spisy spomínajú meno Balázsa Csicseryho z roku 1248, ako prvého farára dediny. Potomkovia Fridrika sa neskôr dali premenovať podla názvu dediny. Boli pridržencami kráľov z rodu Árpáda. Na začiatku 14-tého storočia po nástupe Anjouovcov stratili časť svojich pozemkov, ale onedlho ich dostali späť, lebo zaplatili za ne daň 24 grošov. Mnoho spisov zachytáva právne spory medzi členmi tohto rodu a okolitými zemepánmi, najmä s rodinou Kaposi, ktorých pozemky patrili k pozemkom kláštora v Lelesi. V roku1359 bol tento kláštor vykradnutý, ako pomsta za zavraždenie Jánosa Csicseryho na župnej schôdze. Spory sa medzi týmito rodmi viedli až kým král Žigmund nevydal svoje rozhodnutie, v ktorom podla stažnosti brata Dominika rozhodol tak, že šlachtici, najmä rodina de Checher, musí vynahradiť všetky spôsobené škody a potrestat vinníkov. Moc rodu nepretržite rástol, v dedine mali opevnení kaštiel, ako symbol panského majetku. Patrili im aj dediny Vojany, Iškovce a Beša. V roku 1411, András, syn Pála Csicseri-Ormósa sa stal županom Szabolcs-skej župy. V roku 1425 bolo v dedine 8 poddanských pozemkov. V polovici 15-tého storočia sa Zsigmond Csicseri so svojím synom, Mihályom spojili s husitami Jána Jiskru a ich pomocou zničil a vyrabovali celú dedinu a odniesli všetky poklady svojej rodiny. Neskôr sláva tohto rodu a tým aj význam dediny začalo upadať. V rokoch 1481-1487 mal Balázs Ráskay prenajaté pozemky v dedine. V roku 1600 tvorilo zemepánsku dedinu 28 domov. V dedine sa najmä medzi obyvateľmi s madarskou národnostou rozšírilo reformované vierovyznanie. Potom prišla éra protireformácie, čo sa odzrkadlilo aj v každodenných sporoch medzi kalvinistami a katolíkmi. Kvôli častým vojnám, vzburám a chorobám ako mor a cholera sa počet obyvateľov rapídne znížil. V roku 1697 tu žilo 7 poddanských rodín. V období kedy na juhu Zemplína bola väčšina dedín opustených, v Čičarovciach bolo vedených 22 rodín. V roku 1720 však bolo vedených už len 14 rodín. V polovici 18-tého storočia boli zemepánmi v dedine rodiny Oroszovcov a Barkóczy-ovcov. V roku 1770 bola dedina vedená pod menom Csicsorócz. Obyvatelia sa živili pôdohospodárstvom a pastierstvom. V dedine boli tri školy pri jednotlivých farnostiach. Pred rokom1893 boli v dedine najväčšími zemepánmi Weinberger Albert (699 katastrálne jutrá) a Kellner Izrael (633 k. j.). Slubný vývoj dediny zabrzdila Prvá svetová vojna, čo prinášalo biedu utrpenie pre obyvateľov dediny. Na bojiskách zomrelo mnoho mužov tejto dediny. Po roku 1918 dedina sa stala územím Československa, ale na živote ludí zaoberajúcom sa prevažne polnohospodárstvom to nic nezmenilo. V roku 1920 sa zmenil názov dediny z madarského Csicser na slovensky názov, Čičárovce. Počas Veľkej hospodárskej krízy mnoho rodín opustilo dedinu a odišlo do Spojených Štátov Amerických, veriacich v lepších životných podmienkach. Veľkú zmenu v živote ludí znamenalo vybudovanie novej ľudovej školy v polovici štyridsiatich rokoch 20-tého storočia. V novembri 1938 Čičarovce opät pripojili k Maďarsku. V tých časoch boli najväcšími statkármi Palágyi István (24 k.j.) a Köblös Béla (20 k.j.). Éra velkých zemepánov sa už dávno predtým skoncila. V roku 1940 zasiahla Druhá svetová vojna aj Čičarovce, čo opät prinášalo biedu pre celú dedinu. 42obyvateľov dediny zahynulo na bojiskách. Ich pamiatke slúži pomník pri rímskokatolíckom kostole. Po skončení vojny, v máji 1945 dedinu zase pripojili k Československu. Obyvatelia s maďarskou národnosťou stratili svoje občianske práva, ich školy zavreli. Naštastie vysťahovanie tunajších maďarov do Maďarska dedinu obišlo, ale mnohí dostali tzv. bielu kartu. Po roku 1948 sa život v dedine upokojil a začala sa transformácia na socialistický život. Vybudovali sa ulice, chodníky, vela nových rodinných domov, staršie domy sa rekonštruovali a život ludí sa zmodernizovalo.

V 60-tich rokoch na hraniciach katastre dediny sa začalo s budovaním velkopodnikov, ako Elektrárne Vojany (EVO) a Slovnaft, čo malo velký vplyv na život obyvateľov tejto a okolitých dedín. Na dedinskom námestí padne každému do oka budova kultúrneho domu, vybudovaná v roku 1964, v ktorej našli svoje miesta aj Obecný úrad ako aj Pošta. V nasledujúcich rokoch sa otvorili nové obchody najmä s potravinami a svoju bránu malým deťom otvorila aj materská škola. V rokoch 1984-1985 zaviedli pitnú vodu do každej domácnosti. Po revolúcií v novembri v roku 1989 si vďaka demokratickým podmienkam mnohí založili vlastnú firm. Napriek tomu je nezamestnanost v Čičarovciach stále vyše 20%. Zamestnaný obyvatelia si našli robotu najmä v EVO, v Transgase Velké Kapušany a v miestnom AGRO družstve, ktoré spravuje vyše 2000 ha pôdy. Družstvo, na čele s Ing. Mikulášom Brutovským, predsedom družstva, poskytuje prácu vyše 80-tim ludom. V rokoch 1993-1995 sa do domov zaviedol zemný plyn. V roku 2001 sme dali prerobiť naše futbalové ihrisko a tým sme sa snažili vytvoriť lepšie podmienky pre futbalové mužstvo dediny, ako aj milovníkov tohto športu z dediny. V blízkej budúcnosti by sme chceli vybudovat kanalizáciu v dedine a aj tým odlahčiť a zmodernizovat život ludí v dedine. Na poslancov miestnej samosprávy na čele so starostom Imrichom Vargom čaká problém vyriešenia nezamestnanosti a podpory malopodnikatelov v dedine.